Kde nás najdete? Zakázkové oddělení: 499 320 459, technická kancelář: 608 075 005, 281 017 369
Kde chybí prevence,
hasiči nepomohou!
34
LET

História predpisov o horľavých kvapalinách

Publikováno dne 17. 6. 2016

Úvod

S horľavými kvapalinami sa stretávame dennodenne na každom kroku. Stačí spomenúť iba benzín v automobiloch… Už pred tisíckami rokov sa používal na svietenie olej v každej nám známej civilizácii sveta. Osobitnú kapitolu tvoria minerálne oleje, ktoré sa vo väčšom meradle začali ťažiť v 19. storočí. Primerane tomu vzrastal obchod s nimi, a nebolo tomu inak ani na území Rakúsko – Uhorska. Súčasťou tohto obchodu bolo skladovanie, ukladanie, manipulácia a najmä preprava minerálnych olejov, a to po cestách, železnici a po vode. Medzi minerálne oleje patrili prírodné horľavé kvapalné látky, ale aj výrobky z nich. Niektoré z nich sa vyznačovali veľkou náchylnosťou k ľahkému a rýchlemu zapáleniu a následnému katastrofálnemu horeniu. Preto bolo potrebné sa problematikou bezpečnosti vážne zaoberať.

Autor tohto článku zmapoval históriu predpisov o minerálnych olejoch na území rakúskeho cisárstva. Historické pramene siahajú až do roku 1865.

1865 – 1901

4.7.1865 nadobudlo účinnosť nariadenie č. 40/1865 o minerálnych olejoch. Toto nariadenie je v origináli písané nemecky (a švabachom). Pre územie miestodržiteľstva Moravského Markrabstva však vyšiel český preklad s účinnosťou od 11.8.1865. Pri citáciách z tohto nariadenia sa budeme pridržiavať tohto českého prekladu. Český názov nariadenia je:

Nařízení vydané ministeriem státním, ministeriem obchodu a národního hospodářství, ministeriem policie a ministeriem námořství o tom, jaké opatrnosti užívati se má při zasílání olejů minerálních, jich vožení, prodávání v částkách malých, schovávání a dělání

Minerálne oleje sa podľa tohto nariadenia delia na prírodné a „strojené“. Nie sú nijako definované, iba sa konštatuje, že sú horľavé a nedajú sa hasiť vodou.

Nariadenie určuje podmienky pre dopravu po železnici, cestách, riekach a prieplavoch. Prepravné nádoby musia byť uzavreté a označené nápisom „feuergefährlich“ (v českej mutácii „Věci chytlavé“). Nariadenie ďalej určuje podmienky ukladania v budovách, umiestnenia prevádzok atď.

Na svietenie sa mohol používať len minerálny olej (petrolej), ktorý „se musí rozehřáti na 40° Reaumurových, nežli chytne a dále hoří.“

Popis skúšky je nasledovný: naleje sa 3 alebo 4 loty oleja do nádoby viac úzkej a vysokej ako širokej a nízkej, nádoba sa postaví do horúcej vody, takto sa ohreje olej tak, až teplomer do neho spustený ukazuje bezmála 40 °Re. Potom sa k oleju priloží horiaca sirka (zápalka), ak olej nevzbĺkne a ďalej nehorí a ak zhasne horiaca sirka, keď sa do oleja namočí, vtedy sa tento olej hodí na predaj pre svietenie; ak však vyšľahne plameň a olej horí, musí byť tento z predaja vylúčený.

Všimnime si, že v nariadení sa používa Reaumurova (t.j. Reomírova) teplotná stupnica. Prevod na Celziove stupne je:

40° Reaumurových (Reomírových) = 50 °C

Nariadenie platilo pre Čechy, kráľovstvo Lombardsko-Benátske, Dalmátsko, Halič, Krakovsko, Rakúsko pod Enžou a nad Enžou, Salzbursko, Korutánsko, Krajinu a Bukovinu, Moravu, Sliezsko, Tyrolsko, Vorarlbersko, Goricu a Gradištko,  Istriansko a mesto Terst a okrskok Terstský.

Obrázok. 1 – Titulné listy nariadenia 40/1865 v nemčine a češtine

K tomuto nariadeniu boli vydané dve novely. Prvou z 27.1.1866 sa znížila teplota 40 °Ré na 30 °Ré. V druhej z 10.2.1868 sa z minerálnych olejov vyčleňuje petrolej na svietenie a určujú sa podmienky ukladania, narábania a predaja minerálnych olejov v predajniach.

1901 – 1952

Na prelome storočí bol stav v používaní minerálnych olejov diametrálne odlišný od stavu v r. 1865. V r. 1884 bol skonštruovaný prvý zážihový motor (Daimler) a tým sa odštartovala éra pohonných látok na báze benzínu a nafty. Proces urýchlil aj objav ropy, z ktorej bolo možné destiláciou získať veľké množstvo organických látok použiteľných v priemysle i v domácnostiach. Reakciou na rozšírenie minerálnych olejov vo väčšej miere bolo nariadenie č. 12/1901 o obchode s minerálnymi olejmi s účinnosťou od 23.1.1901. Nariadenie opäť vyšlo v nemeckom i českom jazyku. Český názov nariadenia je:

Nařízení ministerií vnitra, financí, obchodu, orby a železnic o obchodě s oleji minerálními

Nariadenie platilo pre kráľovstvá a krajiny v rade ríšskej zastúpené (neoficiálne nazývané tiež Predlitavsko), boli to teda krajiny pod vládou rodu Habsburgovcov, teda nepatrili sem krajiny pod vládou svätoštefanskej koruny (Uhorsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a slobodný prístav Fiume (dnes Rijeka).

Zásadným novým prvkom je triviálna definícia minerálnych olejov a rozdelenie minerálnych olejov do dvoch tried nasledovne:

Za minerálne oleje sa považujú: surový petrolej a jeho destilačné splodiny (petrolejový éter, gazolín, benzín, ligroín, neolín, nafta, petrolejová tresť, čistený petrolej, čistiaci olej, mazací olej atď.), ako aj úplnou suchou destiláciou z ozokeritu (zemského vosku), vrchného dehtu, živičnej bridlice, hnedého a kamenného uhlia (fotogen, solárny olej, benzol atď.).

Prvá trieda –minerálne oleje, ktoré pri tlaku vzduchu 760 mm pri zahriatí na menej ako 21 stupňov stodielneho teplomera vydávajú zápalné pary.

Druhá trieda –všetky ostatné minerálne oleje.

Vidíme, že v tomto nariadení sa už používa Celziova teplotná stupnica. Na skúšanie zápalnosti (dnes bod vzplanutia) sa po prvý krát určuje Abelov prístroj.

Nariadenie upravuje podmienky pre umiestnenie skladov, výrobní, prevádzok, obchodov a pre ukladanie minerálnych olejov. V niektorých prípadoch udáva najvyššie dovolené množstvá minerálnych olejov prvej a druhej triedy, a to v kilogramoch. Na ciachovanie Abelových prístrojov bola nariadením určená C.k. ciachovacia komisia.

Za porušenie tohto nariadenia sa ukladali sankcie – pokuta 200 K (korún) alebo 14 dní väzenia.

Nariadenie má novelu č. 179/1912 z 24.8.1912, v ktorom sa určuje narábanie s otvoreným ohňom na plavidlách s prepravou minerálnych olejov prvej triedy.

Obrázok 2 – Titulný list nariadenia č. 12/1901 a obrázok Abelovho prístroja

1952 – 1962

Nariadenie č. 12/1901 platilo až do roku 1952 (!), kedy bolo zrušené Vládnym nariadením o horľavinách a výbušninách č. 1/1952 s účinnosťou od 8.1.1952. Toto nariadenie má rámcové zameranie, a nerieši konkrétnosti. Horľavé kvapaliny nie sú v ňom jasne špecifikované. Ukryté sú pod hmlistým názvom Horľaviny. Toto vládne nariadenie určuje, že podrobné (vykonávacie) predpisy k zabráneniu vzniku požiarov alebo nehôd pri výrobe, spracovaní, skladovaní atď. vydá ministerstvo vnútra po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, Československou poisťovňou, národnými podnikmi a Jednotnou odborovou organizáciou.

Realizovaním záveru Vládneho nariadenia č. 1/1952 v oblasti horľavých kvapalín je Vyhláška Ministerstva vnitra ze dne 29. května 1953 o hořlavých kapalinách. Vyhláška bola uverejnená v Úradnom liste pod číslom 164/1953 Ú.l. Vyhláška má tiež slovenskú mutáciu uverejnenú v Úradnom vestníku pod číslom 202/1953.

Vyhláška zavádza presnú fyzikálnu definíciu horľavej kvapaliny takto:

Horľavé kvapaliny sú všetky horľavé tekutiny, a z nich vyrobené roztoky, zmesi a emulzie, ktoré pri teplote 20°C a pri normálnom atmosférickom tlaku sú kvapalné, a majú bod vzplanutia do 125°C.

Horľavé kvapaliny sa podľa bodu vzplanutia rozdeľujú do troch tried nebezpečnosti takto:

I. trieda – bod vzplanutia do 21°C (benzín, benzén, etylalkohol, éter, sírouhlík, nitrolaky, acetón, toluén, ….)

II. trieda – bod vzplanutia nad 21°C do 65°C (petrolej, lakový benzín, plynový olej, amylalkohol, butanol, …)

III. trieda – bod vzplanutia nad 65°C do 125°C (anilín, vyššie alkoholy, niektoré pohonné a výhrevné oleje.

      Predmetom vyhlášky sú tieto priestory:

Z hľadiska vecných požiadaviek sú predmetom vyhlášky o.i.[1] bezpečnostné vzdialenosti výrobní a skladov, prípustné množstvá horľavých kvapalín v prevádzkarňach, vyhotovenie podláh, zberných jímok, stien a stropov prevádzkarní, východy a únikové cesty, bezpečnosť prevádzkovania výrobní a skladov, protipožiarne opatrenia, dozorné orgány a schvaľovanie výrobní a skladov atď.

Vyhláška má rozsiahlu prílohu, v ktorej sú uvedené konkrétne technické požiadavky na stavby a zariadenia s horľavými kvapalinami.

(1959)

1.10.1959 nadobudla účinnosť ČSN 73 0761 Požární předpisy pro výstavbu zemědělských závodů a objektů. V tejto norme sa po prvý krát objavuje kapitola o horľavých kvapalinách. Bol to prvý pokus normatívne podchytiť problematiku bezpečnosti horľavých kvapalín (HK), a to v kapitole XI, ktorá sa zaoberala skladmi horľavých kvapalín a lakovňami. V rámci skladovania norma riešila tieto prípady:

Celá táto problematika však bola obmedzená len na objekty poľnohospodárstva.

1962 – 1982

Vyhláška MV č. 164/1953 Ú.l. bola zrušená vyhláškou Ministerstva vnútra č. 75/1962 Sb. ku dňu 16.7.1962, pretože v tom čase už platila ČSN 65 0201 Požární předpisy pro výrobu, manipulaci, skladování a dopravu hořlavých kapalin. Táto norma vychádzala zo zrušenej vyhlášky. Boli zachované rovnaké triedy nebezpečnosti a bol zachovaný okruh problematiky. Príloha k vyhláške však bola zakomponovaná priamo do textu normy. V r. 1970 bola táto prvá ČSN nahradená novou ČSN 65 0201 s účinnosťou od 1.10.1970, v ktorej boli vykonané oproti prvej ČSN 65 0201 tieto zmeny:

Obrázok 3 – Titulné listy ČSN 65 0201 z r. 1962 a 1970

(1966)

            1. 3. 1966 nadobudli platnosť Prozatímní směrnice pro vytápění naftou a lehkým topným olejem z hlediska požární ochrany. Smernice vydala HIPO pod č.j. PO – 1410/65.Smernice obsahujú:

Časť   I. Spoločné ustanovenia

Časť  II. Zásady pre vykurovanie vykurovacou naftou

Časť III. Zásady pre vykurovanie ľahkým olejom

Časť IV. Stavebné vyhotovenie a zariadenie kotolní

Časť  V. Záverečné ustanovenia

1982 – 2003

            Z iniciatívy vlády ČSSR v r. 1967 bol vypracovaný rozbor príčin vzniku veľkých požiarov v ČSSR. Stanovisko vlády bolo premietnuté do uznesenia vlády ČSSR č. 212 z 26. 6. 1967. Realizácia tohto uznesenia mala okrem ustanovenia projektantov – špecialistov PO aj podobu vzniku novej filozofie ochrany pred požiarmi v štádiu projektov. Na základe toho vznikla nová skupina noriem požiarnej ochrany ČSN 73 08xx. Vzhľadom na to musela byť od základu prehodnotená aj problematika požiarnej bezpečnosti horľavých kvapalín. Preto vznikla úplne nová ČSN 65 0201 Hořlavé kapaliny. Provozovny a sklady s účinnosťou od 1. 4. 1982. Norma zaviedla novú definíciu horľavých kvapalín aj nové triedy nebezpečnosti takto:

Horľavá kvapalina je kvapalina, suspenzia alebo emulzia, ktorá pri atmosférickom tlaku 101 kPa spĺňa súčasne tieto podmienky:

a)    nie je pri teplote +35°C tuhá ani pastovitá,

b)    má pri teplote +50°C tlak nasýtených pár najviac 294 kPa,

c)    má bod vzplanutia najviac +250°C,

d)    je možné u nej určiť bod horenia.

Triedy nebezpečnosti:

  1. £ 21°C
  2. > 21°C; £ 55°C
  3. > 55°C; £ 100°C
  4. > 100°C; £ 250°C

Osobitne sú riešené éter (dietyléter) a sírouhlík.

Norma riešila nové oblasti – odstupové vzdialenosti, ostatné vzdialenosti,  záchytné a havarijné jímky, ukladanie horľavých kvapalín na pracoviskách, prípustné množstvá horľavých kvapalín v garážach, ťažké vykurovacie oleje (mazut), strojárenská a hutnícka výroba, rastlinné a živočíšne tuky a oleje.

Normu z r. 1982 nahradila nová ČSN 65 0201 s účinnosťou od 1. 3. 1992, v ktorej nastali niektoré zmeny oproti predchádzajúcej norme z r. 1982, napr. bola zavedená definícia pre miestne dvojplášťovú nádrž, bola zavedená definícia pre nízkovriace horľavé kvapaliny, bola odstránená časť „Prístupové komunikácie“, bola odstránená príloha „Preprava horľavých kvapalín“.

Okrem ČSN 65 0201 z r. 1982 bola problematika horľavých kvapalín v špecifických priestoroch riešená aj v ČSN 65 0202 Hořlavé kapaliny. Plnění a stáčení, výdejní čerpací stanice a v ČSN 65 0204 Dálkovody hořlavých kapalin. Pôvodná ČSN 65 0202 platila od 1. 10. 1985 do 1. 9. 1995, kedy ju nahradila nová ČSN 65 0202, ktorá platí doposiaľ. ČSN 65 0204 platí od 1. 4. 1982 s malými zmenami doposiaľ.

(2003 – ….)

            1.8.2003 nadobudla účinnosť zatiaľ posledná z dlhého radu ČSN 65 0201 s novým názvom Hořlavé kapaliny – Prostory pro výrobu, skladování a manipulaci. Táto norma prináša nový pohľad na požiarnu bezpečnosť priestorov s výskytom horľavých kvapalín. Mení tiež definíciu horľavých kvapalín, a zrušila hornú hranicu bodu vzplanutia pre horľavé kvapaliny IV. triedy nebezpečnosti. V čl. 4.3 sa však píše, že priestory a prevádzky, kde sa vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 250 °C sa bez ohľadu na ich množstvo posudzujú podľa ČSN 73 0802 alebo ČSN 73 0804. Túto normu nebudeme popisovať, pretože je platná a všeobecne známa.

            … a je tu súčasnosť. V EÚ bolo 16. 12. 2008 prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré platí aj pre horľavé kvapaliny. Definícia pre kvapalinu (všeobecne) a následne pre horľavú kvapalinu je táto:

PRÍLOHA I

1. ČASŤ 1: VŠEOBECNÉ ZÁSADY KLASIFIKÁCIE A OZNAČOVANIA

čl. 1.0. Definície

Kvapalina je látka alebo zmes, ktorej

     i) tlak pár pri 50 °C  neprevyšuje 300 kPa (3 bary);

 ii) nie je úplne plynná pri 20 °C  a štandardnom tlaku 101,3 kPa;

iii) jej teplota topenia alebo počiatočná teplota topenia pri štandardnom tlaku 101,3 kPa je 20 °C alebo nižšia

2. ČASŤ 2: FYZIKÁLNE NEBEZPEČENSTVÁ

čl. 2.6. Horľavé kvapaliny

2.6.1. Definícia

Horľavá kvapalina je kvapalina, ktorá nemá teplotu vzplanutia väčšiu ako 60 °C .

2.6.2. Kritériá klasifikácie

2.6.2.1. Horľavá kvapalina sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií v súlade s tabuľkou 2.6.1:

Tabuľka 2.6.1

Kritériá pre horľavé kvapaliny

KategóriaKritériá
1Teplota vzplanutia < 23 °C a počiatočná teplota varu ? 35 °C
2Teplota vzplanutia < 23 °C a počiatočná teplota varu > 35 °C
3Teplota vzplanutia ? 23 °C a ? 60 °C (1)
(1) Na účely tohto nariadenia možno plynové oleje, motorovú naftu a ľahké vykurovacie oleje s teplotou vzplanutia medzi ? 55 °C a ? 75 °C považovať za kategóriu 3. 

Pri pohľade kritériá v predchádzajúcej tabuľke môžeme postrehnúť podobnosť s klasifikáciou podľa ČSN 65 0201 takto:

kategória 1 je podobná nízkovriacej horľavej kvapaline,

kategória 2 je podobná horľavej kvapaline I. triedy nebezpečnosti,

kategória 3 je podobná horľavej kvapaline II. triedy nebezpečnosti.

            Horľavé kvapaliny III. a IV. triedy podľa ČSN 65 0201 nie sú podľa Nariadenia (ES) č. 1272/2008 horľavými kvapalinami!

            A je tu otázka do pléna (alebo výkrik do tmy?). Ako sa bude pristupovať na národnej úrovni k týmto látkam z hľadiska požiarnej bezpečnosti? Pretože toto nariadenie platí v plnom rozsahu v každej členskej krajine EÚ.

[1] Pro ty, kteří již zapomněli – o.i. = okrem iného, tedy mimo jiné

Sdílejte článek

Další články v sekci Technický zpravodaj